vrbovski-vitazi_sq-1024x1024.jpg

Vrbovskí Víťazi

Toto povšimnutiahodné „teleso“ vzniklo v roku 2000 vo Vrbovom. Je pomenované podľa „véčka“, ktoré vytvára nahnutá veža tamojšieho kostola a priamka vedená stredom jeho kolmo postavenej brány – VRBOVSKÍ VÍŤAZI (VV). Sú nimi v modrých montérkach odetí spevák KCH a hráč na „hajzlový kopák“ Braňo Jobus a jeho „pán brat“ Andrej Budislav Jobus, obsluhujúci inštrumentár bizarných, prevažne dýchacích hudobných nástrojov, ktoré zhotovuje zásadne len z umelohmotných rúrok, rúr, hadíc, plastikových fliaš a starého vysávača (napr. ZKTDZV čiže Zúrivý karpatský trojhlavý drak z Vrbového, šesťmetrový Ropovod družba, Gajdy modzgocucky a i.). Ich aforisticky humorné, „minimalisticko-industriálne“, (opäť aj) vo vrbovčine spievané piesne sú prejavom jedinečného novodobého hudobného, každú prácu oslavujúceho smeru – univerzálneho robotníckeho priemyselného folklóru.

V umeleckej recyklácii priemyselných produktov a elektrických spotrebičov nie sú VV osamotení – svedčia o tom napríklad industriálne sochy z valcov práčok, klávesníc písacích strojov, bicyklových reťazí či nepoužívaných súčiastok banských strojov renomovaného brikoléra Viktora Loisa z maďarskej Tatabánye, ktorý ich takisto hudobne využíva. Dokladom toho, že v prípade VV nejde len o povrchnú recesiu, sú ich (zdanlivo banálne) texty, ale i obnova potreby a radosti z (hoci už postindustriálneho) ľudového muzicírovania.